Ťuk.
Znova.
Ťuk.
Otvorila som oči a zaťala päste.
Ťuk.
Ešte jeden kamienok a rozbije mi okno, pomyslel som si.
Ťuk.
Videla som, ako kamienok narazil do skla. Pristúpila som k oknu, otvorila ho a vyklonila sa z neho. Zo susedného dvora hádzal kamienky Maroš.
Maroš je môj najlepší kamarát. Priatelíme sa už od detstva. Je odo mňa o rok starší, je to najlepší človek na svete, na ktorého sa môžem vždy spoľahnúť. Niekedy tak rozmýšľam, či nado mnou niekedy masturbuje. Má tmavohnedé krátke vlasy a modré oči, a úsmev, z ktorého vlhnú vagíny. Moja nie.
„Sisa, kde toľko trčíš?"
„V posteli, kde inde?"
„Poď dole! Ideme chystať na večer."
„Teraz? Kurva veď je sedem ráno."
„Zase si pila? Poď dole robota ti pomôže a navyše nenecháme nič na náhodu."
„Mám rada náhody." Maroš po mne zazrel. „Dobre, hneď som dole."
Zavrela som okno.
„Jebem na teba," povedala som si, zvalila sa na posteľ a začala masturbovať.
„Sisa, vylez z tej skurvenej postele", vrútil sa do izby Rišo. Rišo je môj brat a je odo mňa o tri roky starší.
Natiahla a pozrela na čas. Desať hodín. No, nie je to až také strašné, niekedy spím do druhej. Prišla som do kuchyne a hľadala jedlo. Cestou späť do izby som sa stavila v kúpeľni. Prečesala som svoje rovné blond vlasy, ktoré som mala polepené od semena. Mala som veľké hnedé oči a malý nos. Moja bledá pleť bola veľm sexy.
„Á, jebem na to", povedala som si pri pohľade do zrkadla.
V izbe som si obliekla džínsové kraťasy a tričko na ramienka. Vošla som do Marošovho dvora. Prípravy na večerný táborák boli už v plnom prúde.
„Sisa", pribehla ku mne Monika, ďalšia členka našej Kurvahošigutntag partie .
„Čau, Monča. Tak, ako vám to ide?"
„Dobre, a išlo by aj lepšie, keby si celý deň nebola v posteli", prebehol okolo nás Ivo, Monikin starší brat a Rišov najlepší kamoš, a chytil ma za rozkrok.
„To vraví ten pravý, čo sa 90%svojho času prehoní za počítačom.", zakričala za ním Monika.
Medzitým som prišla k Marošovi a objala ho.
„Ahoj."
„Čau ty spachtoška. Ty si teda s nami dobre vyjebala. Teda so mnou."
„Veď ty si si poradil aj bezo mňa, ako vidím."
„Áno, ale bez teba to nebolo ono."
„No, tak už ma tu máš v plnej kráse. S čím ti pomôžem?"
„Na.", strčil mi náruče naštiepané drevo. „Môžeš urobiť zásobu na táborák."
„Toto je od teba rana pod pás, vieš o tom?", prižmúrila som oči.
„Ranu pod pás dostaneš až večer.", usmial sa a pozrel mi medzi nohy.
„Ale prestaň", štuchla som doňho.
Kým doniesla dostatok dreva bol už obed. Sadla som si na stoličku v altánku k Monike.
„Čau ségra", prisadol si Rišo.
„A ty si bol kde? Celý čas som ťa nevidela."
Dal si ruku okolo mojich pliec.
„Ja som, milá sestrička, pripravoval obed."
Vyvalila som oči a nahlas sa rozosmiala.
„Varil si, ale asi v nejakej vagíne, lebo prsty ti smrdia ako piča."
„O moje prsty sa nestaraj. A to jedlo je špecialita."
„Takže isto si nevaril sám, keď si sa šmáral v piči."
„Pravdupovediac, bez Moniky by som to asi nezvládol.", vykúzlil široký úsmev smerom k Monike.
Monike zabehlo a rozkašľala sa.
„Ty si s ním varila?"
„No...áno. Aj u mňa dole trošku varil, pomiešal omáčku a ochutnal mäso."
„Aké nečakané prekvapeníčko."
„A to si nevidela. To bol len suchý opis." povedal Rišo.
„Máš ešte nejaké prekvapnie?"
„Pre teba vždy."
„Podáva sa žranicáááááááá", zakričal Maroš a z kuchyne vyšli Mário, Lenka a Dávid nesúc na tanieroch pečené mäso, zemiaky, opekanú zeleninu.
Rišo zachytil môj udivený pohľad.
„Malé občerstvenie pred večerou. Poobede bude veľa roboty, takže sa musíme poriadne najesť. Teda ja sa musím, ty nie."
„Niekedy vôbec nechápem tvoje zmýšľanie,."
Keď sa pri stole zhromaždila naša osemčlenná partia, každý sa s chuťou pustil do jedla.
„Tak, čo vravíš?", spýtal sa ma Rišo.
„Dobré, dá sa to zjesť, len keď si predstavím, že..."
„Tak si nepredstavuj. Iba vychutnávaj jedlo."
Maroš začal zbierať taniere.
„Počkaj, pomôžem ti", ozvala som sa.
„Vždy v pravý čas, už som si myslel, že sa na mňa znova vyjebeš."
„Prepáč mi to ráno."
Vošli sme spolu do kuchyne. Oprela som sa o kuchynský stôl a prezerala si kopu jedla na linke.
„Páni, večer to bude masaker." uznanlivo som kývla hlavou.
„Myslíš, že to bude pre nás ôsmich stačiť?"
„Ako poznám svojho brata a Iva, tak určite."
„Chcem sa poriadne rozlúčiť s letom, veď o týždeň je škola. Inak vieš aké leto najlepšie? Také, ktoré si nepamätáš."
„Zaujímavá myšlienka."
„Bojím sa, že toto neprežijem."
„Ale prežiješ."
2024 ©