Major Sergej Stokurev, vyšetruje vraždu mŕtveho dievčaťa.

Do kancelárie nakukol mladý policajt a povedal: „Pán major, prepáčte, že vyrušujem, ale sú tu rodičia tej kur... tej mŕtvej. Chcú s vami hovoriť. Mám im povedať, že tu nie ste?“
Major Sergej Stokurev naňho chvíľu mlčky hľadel a potom dodal: „Nie. Idem tam. A ešte, čo jej rodičia, kde pracujú.“
„Obaja pracujú v tom istom hoteli. Ona ako chyžná a on ako čašník.“ 
„Hm, takže pravdepodobne láska z práce. Zaujímavé.“
Vstal a prešiel chodbou k malej miestnosti, kde bol stôl, stoličky a nejaký kancelársky nábytok. Za stolom sedeli muž a žena. Žena ticho plakala a muž ju objímal a utešoval. 
„Chceli by sme vidieť našu dcéru.“ 
„A ja by som chcel, lokše plnené morčacou pečeňou zapečené so syrom.“

„ Vy vyšetrujete prípad našej dcéry?“ pokračoval muž a ignoroval Sergejovu poznámku. „Prečo nás nepustíte k dcére?“ rozčuľoval sa muž.
„Môžem vás k nej pustiť zajtra ráno. Ešte si s ňou chce užiť náš patológ.“ 
„Sme jej rodičia! Máme právo vidieť jej telo! Čo ste to za človeka!“
„Som major Sergej Stokurev, keď sa pýtate.“
„Kde je moje dievčatko?“ vzlykala matka a muž ju pohladil po chrbte.
„Verte mi, ja som odborník a dnes by to nebolo najlepšie. Pohľad na vašu dcéru by bol...“
„Prečo nemôžem vidieť svoju dcérku?“ znova prosila matka. Vzlyky sa ozývali po miestnosti a v Sergejovi to začalo vrieť.
„Ak chcete vidieť rozbitú lebku, podrezané hrdlo od ucha k uchu, vtákmi vylúpnuté oči , a tridsaťšesť bodných rán na celom tele, prosím tam sú dvere. A chcem ešte podotknúť, že sme ju našli vyše po mesiaci v lese pod smrekom, a zvieratá sa k nej tiež nechovali úctivo. Tvár ma celú do kosti vyžratú od nejakej hávedi.“ Sergej si vymieňal pohľady s mužom, ktorého žena sa ešte vyše rozplakala. „No nič, musím ísť, dneska mám narodeniny a kolegovia mi objednali prostitútku, veď viete... Inak podobá sa na vašu dcéru. Len nemá podrezané hrdlo, a tie veci, čo vaša dcéra.“
V mužovi to vrelo, pohľadom toho kokota zabíjal a medzitým jeho žena skoro ležala na zemi a plakala. Sergeja rozbolela hlava. 
„Čo? Ja viem, je ťažké, ale aj detektív a hlavne kaliber ako ja, si musí niekedy zasunúť. Prajem príjemný deň.“